SK-lab > Odborná verejnosť > Prevencia hemolýzy

Prevencia hemolýzy

Kvalita laboratórneho vyšetrenia a validita výsledku závisí na množstve faktorov. Až 70 % chýb vzniká v tzv. preanalytickej fáze, ktorá zahrňuje indikáciu vyšetrenia, prípravu pacienta na odber, identifikáciu pacienta a postup pri samotnom odbere, či následný transport a spracovanie vzorky v laboratóriu.

Jedným z najčastejších problémov je hemolýza vzorky - rozpad erytrocytov, prípadne trombocytov. Uvoľnený intracelulárny obsah následne môže meniť vzhľad a zloženie biologického materiálu, a následne interferovať pri meraní niektorých analytov.

Hemolýza významnou mierou ovplyvňuje kvalitu vydávaných výsledkov a preto je dôležité poznať postupy pre minimalizáciu rizika jej vzniku. Tieto pokyny je možné si stiahnuť / vytlačiť.

Hemolýza spôsobená klinickými faktormi pacienta (in vivo)

Zdrojom hemolýzy môžu byť  vrodené hemoglobinopatie, štrukturálne a metabolické poruchy erytrocytov, užívanie niektorých liekov, či fyzikálne vplyvy (umelé náhrady srdcových chlopní, A-V shunty, pochodová hemolýza). Rovnako sa hemolýza môže objaviť v súvislosti s infekčnými ochoreniami, pri popáleninách, DIC, HELLP, HUS/TTP syndróme, pri intoxikácii ťažkými kovmi, potransfúznej reakcii alebo pri autoimunitnej hemolytickej anémii (AIHA). Pri týchto stavoch je vhodné:

  • Skontrolovať anamnézu pacienta a posúdiť jeho súčasný klinický stav.
  • Porovnať viacero vzoriek pacienta(v prípade, že sú všetky hemolytické, je in vivo hemolýza veľmi pravdepodobná).
  • Doplniť prípadné ďaľšie vyšetrenia. Pre in-vivo hemolýzu sú charakteristické zmeny v krvnom obraze (anémia, retikulocytóza) rýchly pokles haptoglobínu (prípadne následný pokles hemopexínu pri výraznej hemolýze), detekovateľný voľný hemoglobín v plazme a v moči, hyperbilirubinémia (nekonjugovaný bilirubín). Diferenciálna diagnostika in-vivo hemolýzy vyžaduje ďaľšie špeciálne vyšetrenia.

Hemolýza spôsobená odberom vzorky (in vitro)

Jedná sa o najčastejšiu príčinu hemolýzy. Minimalizovať riziko jej vzniku je možné dodržovaním nasledujúceho postupu:

  • Krv by mala byť odoberaná z periférnej žily, najvhodnejšou lokalitou pre odber je kubitálna jamka (v prípade, že tento odber nie je možný, odporúča sa odoberať krv z chrbta ruky).
  • Preferuje sa odber bez škrtidla. Ak je jeho použitie nevyhnutné, nemala by doba aplikácie presiahnuť  1 minútu.
  • Dezinfekčné prípravky na báze alkoholu môžu mať takisto za následok hemolýzu, preto je dôležité nechať ich pred samotným odberom dôkladne uschnúť (min. 30 s).
  • Odporúča sa krv odoberať tzv. uzavretým systémom a používať skúmavky s pomalým plnením. Pokyny a návod na použitie pre uzavretý vákuový systém Greiner VACUETTE, ktorý laboratórium SK-Lab poskytuje svojím klinickým partnerom sú k dispozícii tu
  • Optimálne je používať ihly s priemerom 22-23G.
  • Opakovaná repozícia vpichu ihly nie je vhodná, ak je to nutné, volíme radšej iné miesto odberu
  • Skúmavky je nutné plniť po požadovanú hladinu, aby sa zaistil správny pomer krvi a aditíva (Na-citrát, K-EDTA).
  • Odobranú vzorku krvi je potrebné premiešať jemným otočením skúmavky o 180° hore a dolu.
  • V prípade, že sa nepoužíva uzavretý odberový systém, je krv vhodné naberať pod uhlom tak, aby pomaly stekala po stene skúmavky.
  • Pri odbere kapilárnej krvi je nutné nechať dezinfekčný prípravok pre odberom dôkladne zaschnúť (napr. pre izopropylalkohol sa doporučuje 30s). Mechanické vytláčanie krvi z ranky po vpichu sa nedoporučuje.

Hemolýza spôsobená transportom vzorky (in vitro)

Pri transporte vzorky krvi sa snažíme dodržať tieto pravidlá:

  • Odobraná krv by mala byť do laboratória transportovaná v čo najkratšom intervale.
  • Vzorky by mali byť pri transporte uložené a zaistené tak, aby nedošlo k mechanickému poškodeniu krvných elementov.
  • Vzorku uchovávame pri teplote +20° až +25°C, pokiaľ nie je stanovené inak.

Literatúra

Kotrbatý J., Sečník P.: Příspěvek laboratoře k prevenci hemolýzy u vzorků. FONS, 2012, 1, s.30-34.; Kolektiv autorů: Doporučení k převzetí biologického materiálu klinickou laboratoří. Klinická biochemie a metabolismus, 2011, 19(40), s.128-130.; http://www.specimencare.com/main.aspx?cat=711&id=3031