Mycoplasma hominis, Mycoplasma genitalium
Ureaplasma urealyticum, Ureaplasma parvum
Mykoplazmy sú najmenšie voľne žijúce baktérie, patria do čeľade Mycoplasmataceae. Charakteristickou črtou, ktorá odlišuje mykoplazmy od iných baktérií, je neprítomnosť bunkovej steny. Môžu teda vytvárať rôzne tvary, vrátane guľatého, hruškovitého a dokonca aj vláknitého. Mycoplasmy a ureaplasmy spoločne označované ako „mykoplasmy“ sú fakultatívne patogény urogenitálneho traktu.
Zo siedmich mykoplaziem, ktoré boli detegované v urogenitálnom trakte, iba Ureaplasma urealyticum a U. parvum (ďalej označované ako Ureaplasma spp. ), M. hominis a M. genitalium sú jednoznačne spojené s ochorením.
M. hominis a Ureaplasma spp. sú často izolované z dolného urogenitálneho traktu zdravých dospelých, mužov a žien. Kolonizácia je spojená s nižším vekom, sexuálnou aktivitou s viacerými partnermi, hormonálnym stavom a je väčšia u žien počas tehotenstva. M. hominis sa nachádza vo vagíne u menej ako 10 %-15% zdravých žien, zatiaľ čo Ureaplasma spp. možno nájsť až u 50 % z nich.
M . hominis
M. hominis je spájaná s patologickými stavmi u žien, najčastejšie sú genitálne infekcie ako cervicitída, endometritída a salpingitída. Aj keď sa podieľa na zápalovom ochorení panvy (PID), PID sa zvyčajne považuje za multibakteriálnu infekciu, pri ktorej M. hominis pravdepodobne pôsobí ako sekundárny agens. U mužov M. hominis nespôsobuje dokázateľné infekcie, avšak podľa niektorých štúdií bola dokázaná jej etiologická súvislosť s pyelonefritídou.
M. hominis je jedným z organizmov, ktoré sa množia v priebehu bakteriálnej vaginózy spojenej s Gardnerella vaginalis a anaeróbmi. U žien s bakteriálnou vaginózou sú prítomné výrazne vyššie koncentrácie M. hominis. S určitými kmeňmi Trichomonas vaginalis má symbiotický vzťah a dokáže v parazite prežiť intracelulárne. Niekoľko štúdií uvádza, že M. hominis zvyšuje virulenciu infikovaných T. vaginalis .
M. hominis je zodpovedná aj za infekcie súvisiace s tehotenstvom. Bola izolovaná z plodovej vody žien s chorioamnionitídou a existujú dôkazy o jej účasti na popôrodnej alebo postabortálnej horúčke.
Býva spájaná aj s niektorými extragenitálnymi infekciami ako septická artritída, septikémia, osteitída, retroperitoneálne abscesy a peritonitída a katétrové infekcie.
M . genitalium
M.genitalium patrí medzi sexuálne prenosné organizmy, spôsobuje 1-4 % infekcií urogenitálneho traktu, je možné aj asymptomatické nosičstvo.
M. genitalium spôsobuje symptomatickú a asymptomatickú uretritídu u mužov a je etiológiou približne 15 % – 20 % NGU, 20 % – 25 % nechlamýdiovej NGU a 40 % perzistujúcej alebo rekurentnej uretritídy. Je etiologickým agens epididymitídy, prostatitídy alebo neplodnosti. U žien je častejšie asymptomatické nosičstvo, ale môže spôsobiť aj mukopurulentnú cervicitídu a uretritídu. Rovnako môže byť jedným z faktorov zodpovedných za PID. Je dávaná do súvisu s tubárnou neplodnosťou žien, predčasným pôrodom či spontánnym potratom.
Ureaplasma spp.
Infekcie u ľudí spôsobujú U. parvum a U. urealyticum , a najmä U. urealyticum je príčinou negonokokovej uretritídy (NGU) u mužov. Neistá je ich úloha pri prostatitíde a epididymitíde, ako aj pri cystitíde, pyelonefritíde a močových kameňoch.
Ureaplasma spp. možno nájsť na slizničných povrchoch krčka maternice alebo vagíny sexuálne zrelých asymptomatických žien. Ureaplazmy môžu spôsobiť zápal placenty a preniknúť do amniotického vaku na začiatku tehotenstva v prítomnosti intaktných fetálnych membrán, čo spôsobuje pretrvávajúcu infekciu a nepriaznivý priebeh tehotenstva, vrátane predčasného pôrodu, predčasného pretrhnutia membrán a chorioamnionitídy. Ureaplasma spp . boli izolované z krvi žien s popôrodnou alebo postabortálnou horúčkou. Infekcia matky môže viesť k závažným neonatálnym komplikáciám, ako je zápal pľúc, bakteriémia a meningitída. Kolonizácia pľúc s Ureaplasma spp. bola nedávno významne spojená s rozvojom bronchopulmonálnej dysplázie u predčasne narodených detí. Existujú tiež dôkazy, že Ureaplasma spp . sa podieľajú na reaktívnej artritíde.
Odber vzoriek
Vzorkami vhodnými na vyšetrenie sú ster z cervixu a výter z uretry, prípadne prvá porcia raného moču. Pred samotným výterom je potrebné iným tampónom zotrieť vrstvu hlienu, tento tampón sa následne vyhodí. Odber sa následne vykonáva tampónom s dakrónovým vláknom a musí byť razantný, aby bola vo vzorke zabezpečená prítomnosť buniek s obsahom infekčného agens. Ideálnymi sú tzv. flocked tampóny.
Terapia
Mycoplasmy nemajú bunkovú stenu a preto sú antibiotiká betalaktámovej rady v liečbe mycoplasmovej infekcii neúčinné. Vhodné sú antibiotiká zo skupiny makrolidov, tetracyklínov a fluorochinolónov.
Zdroje
- Votava Miroslav a kol., Lékařská mikrobiologie speciální, NEPTUN 2003, ISBN 80-902896-6-5.
- https://www.cdc.gov/std/treatment-guidelines/mycoplasmagenitalium.htm
- https://www.microbiologybook.org/Slovak/slovak-bact-chapter19.htm
- Sabine Pereyre, Pharm.D., Ph.D., Christiane Bebear, M.D., Cécile M. Bebear, M.D., Ph.D., Mycoplasma hominis, M. genitalium and Ureaplasma spp.,
http://www.antimicrobe.org
Vypracovala MUDr. Lenka Helmová
