HPV
HPV je najčastejšia sexuálne prenosná infekcia. Papilomavírusy patria do samostatnej čeľade Papillomaviridae. Infekciu u človeka môže vyvolať asi 130 typov. Vírusy infikujúce sliznicu úst a genitálu patria medzi alfapapilomavírusy. Sú tvorené neobalenou kapsidou a dvojvláknovou DNA. Sú relatívne odolné na vonkajšie prostredie ako aj na detergenty ako napríklad alkohol. DNA kóduje dva štrukturálne proteíny L1 a L2 a 7-8 neštrukturálnych proteínov. Z nich E6 a E7 majú priamy vzťah k transformácii hostiteľských buniek.
Na základe onkogénneho potenciálu rozlišujeme HPV s nízkym a vysokým rizikom vzniku nádoru.
Medzi „vysokorizikové“ HPV patrí najmenej 14 typov. Z hľadiska pravdepodobnosti transformácie buniek krčka maternice sú najnebezpečnejšie typy 16 a 18. Karcinóm krčka maternice je druhé najčastejšie onkologické ochorenie žien vo veku do 45 rokov. Ročne je v EU hlásených 15 tisíc úmrtí, na Slovensku ročne umiera na karcinóm krčka maternice 200 žien.
„Nízkorizikové“ typy HPV, najčastejšie HPV 6 a HPV 11, sú zodpovedné za približne 90% prípadov genitálnych bradavíc (condyloma acuminatum).
Replikácia vírusu je viazaná na dlaždicový epitel slizníc. Produktívny cyklus rozmnožovania papilomavírusov nastáva v časti deliacich sa bazálnych buniek. Sú plne odkázané na aktívny replikačný cyklus hostiteľskej bunky. V dôsledku expresie proteínov E6 a E7 dochádza k transformácii a proliferácii buniek epidermis. Pri typoch 16 a 18, ktoré infikujú epitel krčka maternice, proces chronickej stimulácie a proliferácie hostiteľských buniek pokračuje do tvorby karcinómu. Príčinou sú interakcie proteínov skupiny E6/E7 a anti-onkoproteínov hostiteľských buniek p53 a pRB. V dôsledku pôsobenia proteínov E6/E7 sa bunky bazálnej vrstvy nediferencujú, ale opakovane sa delia.
Infekcia sa prenáša prevažne pohlavnou cestou, priamym kontaktom s dotykom kože a slizníc. Vzhľadom k vysokej odolnosti je možný aj nepriamy prenos, kontaminovanými predmetmi. Možný je aj prenos infekcie z matky na dieťa počas pôrodu.
Až 90 percent infekcií HPV prebieha bezpríznakovo a po istom čase (zvyčajne 1-2 roky) je vírus eliminovaný imunitným systémom.
Diagnostika
Diagnostika HPV je založená na detekcii DNA vírusu zo vzorky steru epitelových buniek krčka maternice. PCR vyšetrením je možné rozlíšiť typy 16, 18 a 45. Ostatných 12 vysokorizikových typov HPV je detegovaných spoločne.
Pred samotným odberom sa najprv vatovým tampónom, ktorý sa vyhodí, odstráni hlien z cervixu. Ster sa vykonáva flocked tampónom, „cytobrush“ kefkou alebo endo- a exo- cervikálnou odberovou kefkou, odber vždy z endocervixu a exocervixu do tekutého transportného média.
Očkovanie
Proti HPV je k dispozícii očkovanie s účinnosťou viac ako 90 % proti typom zastúpeným v očkovacej látke a s dlhodobým efektom. Očkovanie už kolonizovaných osôb nevedie k eliminácii vírusu ani k potlačeniu už existujúceho nádorového bujnenia, môže však zabrániť infekcii iným typom HPV, ktoré by mohli stav zhoršiť. V ideálnom prípade by očkovanie malo byť ukončené pred začiatkom pohlavného života.
Zdroje
- Rajčáni J., Čiampor F.: Lekárska virológia, VEDA 2006, str. 324-330, ISBN 80-224-0911-1
- http://www.szu.cz/uploads/Epidemiologie/Infekce_zakladni_informace/HPV_zakladni_informace.pdf
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2676489/
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2095016/
Vypracovala MUDr. Lenka Helmová
