Toxoplazmóza

Toxoplazmóza je infekčné ochorenie spôsobené jednobunkovým parazitom Toxoplasma gondii. Ochorenie je rozšírené celosvetovo a pre imunokompetentných nepredstavuje závažnejší problém. Avšak pre tehotné ženy, resp. ich plod a jedincov s oslabenou imunitou predstavuje značné riziko.

Definitívnym hostiteľom je mačka domáca, ktorá vo výkaloch vylučuje nesporulované oocysty. Tieto za 1-5 dní sporulujú a stávajú sa infekčnými. Po požití sa transformujú na tachyzoity (rýchlo proliferujúce formy parazita), ktoré sa ukladajú v svalovom a nervovom tkanive. V tkanive sa menia na tkanivové cysty obsahujúce bradyzoity (pomaly proliferujúce formy).

K nákaze dochádza najčastejšie konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa (bravčové, jahňacie, divina) obsahujúceho tkanivové cysty, alebo oocystami  kontaminovanou zeleninou alebo vodou, menej častý je prenos priamym kontaktom s mačkou. V prípade primoinfekcie je možný transplacentárny prenos z matky na plod. Veľmi zriedkavo môže dôjsť k prenosu pri transfúzii alebo orgánovej transplantácii.

Klinický obraz

Klinický obraz je rozdielny u získanej a vrodenej toxoplazmózy.

Získaná infekcia prebieha od najčastejšieho asymptomatického priebehu po ochorenie podobné chrípke s cervikálnou lymfadenopatiou. Po odznení príznakov ostáva parazit v tele človeka a v prípade imunosupresie môže dochádzať k reaktivácii. U imunodeficientných osôb dochádza k reaktivácii infekcie v dôsledku prasknutia cýst a diseminácii trofozoitov. Reaktivácia prebieha najčastejšie pod obrazom diseminovanej toxoplazmovej encefalitídy s tvorbou multifokálnych nekrotických ložísk.

V prípade infikovania sa v gravidite alebo krátko pred otehotnením môže dôjsť k potratu, pôrodu mŕtveho plodu alebo ťažkému poškodeniu plodu. Typickým prejavom vrodenej toxoplazmózy je hepatosplenomegália, hydrocefalus s intrakraniálnymi kalcifikátmi a choriretinitída. Pri infekcii matky v poslednom trimestri gravidity sa dieťa rodí bez klinických  príznakov, tie sa môžu prejaviť mesiace až roky neskôr, najčastejšie ako oneskorenie psychomotorického vývoja alebo poškodenie zraku. Z týchto dôvodov sa Slovensko od roku 2006 zaradilo ku krajinám s úspešne aplikovaným programom stratégie a prevencie kongenitálnej toxoplazmózy, ktorý je zakotvený v Odbornom usmernení MZ SR o diagnostike toxoplazmózy. Podľa tohto programu je každá žena sérologicky vyšetrená na začiatku tehotenstva a negatívne ženy opakovane minimálne raz v každom nasledujúcom trimestri. Riziko fetálnej infekcie je 10-15 %, ak matka získa infekciu počas prvého trimestra, a až 65 %, ak je to v treťom trimestri.

Diagnostika

Diagnostika toxoplazmózy je najmä sérologická, dôkazom protilátok. Skríngovým testom je komplement fixačná reakcia (KFR), ktorá ale neumožňuje rozlíšiť triedy protilátok. Aj v rutinnej diagnostike sa preto používajú EIA testy. Protilátky v triede IgM, sú produkované už 1 týždeň po infikovaní, a perzistujú cca 9-12 mesiacov, ojedinele aj dlhšie. Od cca 2. týždňa po infikovaní sú produkované protilátky triedy IgA. Vymiznú zvyčajne skôr ako protilátky triedy IgM, a sú obrazom prítomnosti tachyzoitov, môžu byť prítomné aj pri reinfekcii/reaktivácii. Ako posledné sa tvoria IgG protilátky, ktorých hladina v úvode ochorenia stúpa pozvoľna, a vďaka trvalému stimulu vo forme prítomnosti tkanivových cýst sú pozitívne doživotne. Vzhľadom k asymptomatickému priebehu ako aj dlhodobej perzistencii protilátok akútnej fázy má miesto v diagnostike stanovenie avidity IgG protilátok. Tá sa zvyšuje postupne a vysoká avidita vylučuje nedávnu infekciu. Dôležité je vedieť, že nízka avidita nikdy nie je potvrdením akútnej infekcii nakoľko u značného percenta pacientov pretrváva nízka avidita dlhodobo! Rovnako veľmi vysoká hladina protilátok v triede IgG je tiež skôr potvrdením chronickej (neaktívnej) ako akútnej infekcie.

Terapia

Liečba toxoplazmózy je účinná iba na aktívne proliferujúce štádiá – trofozoity. Nezasahuje cysty v CNS a pravdepodobne ani cysty v iných tkanivách. Je indikovaná v prípadoch klinicky akútnej toxoplazmózy, u diagnostikovanej primárnej infekcie v gravidite, u dokázanej kongenitálnej toxoplazmózy a u ochorenia imunodeficientných pacientov so zjavnou symptomatológiou. Liekom voľby je kombinácia preparátov pyrimetamínu, sulfonamidov a spiramycínu. U imunokompetentných pacientov je liečba indikovaná iba u uzlinovej formy. Liečba očnej toxoplazmózy je efektívna taktiež iba v akútnom štádiu, pri zistení ložísk na očnom pozadí. Pri primoinfekcii v I. trimestri gravidity je liekom voľby spiramycín, ktorý sa koncentruje v placente a zabraňuje prechodu toxoplaziem cez placentu. Ak sa potvrdí infekcia plodu T. gondii po prvom trimestri, je indikovaná liečba spiramycínom v kombinácii s pyrimetamínom a sulfónamidmi.

Vypracoval: MUDr. Lenka Helmová, odborný zástupca SK-Lab pre klinickú mikrobiológiu